Cotopaxi



Výška: 5897 m
Lokalita: Ekvádor
Prvý výstup: 1872

Chimborazo



Výška: 6310 m
Lokalita: Ekvádor
Prvý výstup: 1880

Pico de Orizaba



Výška: 5700 m
Lokalita: Mexiko
Prvý výstup: 1848

Návštevnosť:  120394

Kniha návštev

milos.kucharek@orangemail.sk




V tejto časti Vás budeme informovať o novinkách v expedícií a pokiaľ to bude možné, budeme Vám prinášať informácie aj počas jej priebehu.

Ak chcete zanechať členom expedície nejaký odkaz, môžete tak urobiť v knihe návštev.



18. 07. 2005, 15:00:55

Na stránku bola doplnená ucelená správa o priebehu expedície a fotky, ktoré môžete nájsť vo fotogalérii.

12. 07. 2005, 13:34:00

Zdravíme vás už z malého ale krásneho Slovenska.

Po zdolaní posledného horolezeckého cieľa našej expedície - Pico de Orizaba, sme sa cez Pueblu premiestnili do hlavného mesta Mexika, 18-miliónového Mexica City, kde sme strávili posledné dni pred odletom domov. Každý si už viac menej urobil vlastný program. Najviac nás asi zaujímalo antropologické múzeum, kde sme strávili pol dňa, a aj tak sme nestihli pozrieť všetky expozície. Okrem prehliadky mesta - námestia, katedrály a hlavne obchody s tequilou :-), sme navštívili aj staré indiánske mesto Teotihuacan s pyramídami Slnka a Mesiaca, Baziliku Guadalupe, plávajúce záhrady, či štadión Azteca, kde sa v rokoch 1970 a 1986 odohrali majstrovstvá sveta vo futbale. Na pozeranie a obdivovanie by sa v Mexiko City toho našlo ešte viac, no času bolo málo.

Expedícia skončila úspešne. 8.7.2005 pred dvanástou hodinou miestneho času všetci štyria nastupujeme do lietadla smerujúceho do Madridu, odkiaľ pokračujeme do Viedne a domov na Slovensko. V lietadle z Madridu stretávame rovnako úspešnú expedíciu vracajúcu sa z výstupov na peruánske hory, vedenú Jožkom Opatovským.

Do konca tohto týždňa by sme radi na našej stránke uverejnili fotky a ucelený článok o priebehu expedície, takže sa tu ešte určite niekedy pozrite.

Radi by sme sa na záver poďakovali všetkým, ktorí nám pomohli finančne, materiálne, či nás po celú dobu podporovali psychicky. Ďakujeme!!!

Za expedičný tím
Juraj Pekárek

5. 07. 2005, 03:21:50

A sme tu opat s dalsimi aktualitami z expedicie ECUADOR 2005.

Ako Vas minule oboznamil Vlado, nase dalsie kroky smerovali pod najvyssiu horu Mexika - Pico de Orizaba 5700 m.n.m. Z Oaxaci sme sa cez Pueblu presunuli do dedinky Tlachachuci, z ktoreho sme sa na druhy den vydali na chatu pod Orizabu do vysky 4200 metrov. K chate sa ide nadhernym borovicovym lesom a uz tento trek stal za to. Chata pod Orizabou je velmi jednoducha, a preto je asi aj zadarmo :-) Chvilu po nasom prichode na chatu sa z hory vratili 2 skupiny mexickych horolezcov, spolu 10 kuskov. Nikomu z nich sa tento den nepodarilo vyjst az na vrchol. Upozornovali nas na nebezpecny tzv. "black ice", ktory sa nachadza pod vrcholovym kraterom, a na ktorom nepomozu ani macky ani cepin. Nepotesili nas ani dlzkou vystupu - 8 hodin. Ak chceme ist az na vrchol, musime opat vsat velmi zavcasu. Poobede sa na Orizabe kazi pocasie.

Budik nastavujeme na druhu hodinu po polnoci. Rozhodujuce je pocasie a to je rano velmi zle. Vonku je hmla s viditelnostou asi 4 metre. Lahame do spacakov a budik prestavujeme o hodinu neskor. Pocasie je rovnake. Dohadujeme sa na dalsiu hodinu, ale padne nazor od Vlada Trnku, ze vyssie hmla nemusi byt. Pred stvrtou hodinou rano opustame chatu a so svetlami z celoviek sa pustame do klukateho chodnicka v kamenistej sutine. K ladovcu je to 1000 vyskovych metrov sutinou a skalami. Chodnik sa nam obcas strati, ale rychlo ho najdeme a pokracujeme vo vystupe. Vladov predpoklad bol spravny. Po hodine vystupu hmla mizne a cesta sa nam hlada omnoho lahsie. Tesi nas aj nadherny vychod slnka. Pocasie nam dnes praje. Po 4 hodinach sa dostavame k ladovcu, kde nam Milos Kucharek oznamuje, ze pre bolesti nebude pokracovat vo vystupe. Na zaverecnych 500 vyskovych metrov po ladovci ostavame s Vladom Trnkom sami dvaja. Vrchol sa zda blizko, no zdanie klame. Ubieha jedna hodina za druhou a my s hlavami zaklonenymi k vrcholu v duchu nadavame, kedy bude uz koniec. Po 4 tyzdnoch cestovania je sil uz pomenej, no stacili na to, aby sme o 11:30 stali na vrchole Pico de Orizaba. Pocasie sa vsak rapidne zmenilo. Vsetko navokol je v mrakoch, nevidime ani krater tohto stratovulkanu. Na vrchole duje silny a studeny vietor, preto sa dlho nezdrzujeme a po necelych 3 hodinach sme opat na chate. Milos je rad, ze sme to zvladli. Expedicia je uspesna...

Juraj Pekarek a Vlado Trnka

2. 07. 2005, 18:08:29

Nasa cesta spoznavania Mayskej kultury pokracuje v Mexickom Palengue. Hranicu medzi Guetemalou a Mexikom sme prekrocili lodkou po rieke ... , ktorej meno Vam zostanem dlzny a doplnim ho nabuduce. Nejak mi vypadlo.
V Palengue rozhodujeme ako dalej. Rozhodli sme sa, kvoli nedostatku casu vypustit Yucatansky poloostrov a tak nase dalsie kroky v Mexiku viedli do mesta San Cristobal de las Casas. Po prichode sme boli prekvapeni z mnozstva obchodov zameranych na predaj farieb, no po niekolkych 100 metroch chodze uzkymi ulickami obsypanymi pestrofarebnymi domami nam bolo vsetko jasne.

Po kratkom vylete do kanonu Sumidero, sadame do autobusu smerujuceho na pacificke pobrezie. Za necelych 12 hodin sme tam a tesime sa na slnko a plaze, ale ... prsi. Neskor sa pocasie umudrilo a my mozeme uzivat sladkeho nic nerobenia na plazi.

Juzna aj Stredna Amerika su za nami a momentalne sa uz nachadzame v Severnej. Zaciname mexickym statom Oaxaca ktoreho hlavne mesto rovnakeho mena sa stava nasou zakladnou pre vylety do okolia. Mayov vystriedali Zapotekovia a my mame moznost obdivovat ich chramy a hrobky v Monte Alban. Pravdaze nezabudli sme okostovat "zlato Oaxacy" - Mescal. Pripravu tejto palenky sme podrobne zdokumentovali v malej palenici.

Dost bolo lenosenia a uzivania. Dnes odchadzame pod Orizabu a o vrchol sa pokusime v noci z nedele na pondelok.

Vlado Trnka a Juraj Pekarek

25. 06. 2005, 02:38:51

Cesta do Guetemaly bolo fajn az na medzipristanie v Kolumbii kde nas poriadne poprehliadali a im to cele aj dost trvalo. No pustili nas a tak pokracujeme.

Po prilete sme sa v hlavnom meste nezastavovali ale presunuli sme sa do Antigui, co je byvale hlave mesto leziace necelu hodinku cesty z Guatemala City. Kedze sme tu vymakli dazdive obdobie vstavame skoro pretoze doobeda je zvycajne bez dazda. Na prehliadku Antigui sme mali jeden den. Presli sme si hlavne kostoly respektive to co znich zostalo po nicivom zemetraseni v roku 1773. Potom sme sa vybarli na Cerro de la Cruz , co je vyvysenina s krizom nad mestom s paradnym vyhladom na sopku Fuego. My sme ho kvoli oblacnosti nemali.

Nasledujuci den sme sa vybrali do Chichicastenanga kde sa prave v ten den konal velky jarmok a tak sme mali moznost porovnat tradicne guetemalske trhy s tymi ekvadorskymi. Z chichi ako ho familiarne volaju sa vecer presuvame k jazeru Atitlan. Je to jedno z najkrajsich jazier na svete obklopene sopkami Atitlan, San Pedro a Tolinam, ktore akoby vyrastali z jeho brehov. Toto jazero vdaci za svoj vznik katostrofickej erupcii troch inych sopiek pred 85 000 rokmi.

Tak po dnesku mozeme nasu cestu uplne kludne nazvat .. po jarmokoch Juznej a Strednej Ameriky :) pretoze mi tie trhy a rozne fiesty asi pritahujeme. Dnes sme si presli dedinky Panachajel, Santiago de Atitlan , San Pedro, San Juan v okoli jazera a v dvoch z nich sa konal jarmok.

Dnes nas caka dlha noc. Ideme zit ... po pravde caka nas 9 hodinova cesta autobusom do Flores. Nedaleko Flores sa nachadza jedno z hlavnych centier byvalej Majskej rise - Tikal.

Vlado Trnka a Juraj Pekarek

20. 06. 2005, 22:20:00

Cast vypravy v zlozeni Milos Kucharek a Vladimir Dado navstivila v dnoch 16.-18.6.2005 Amazonsku dzunglu v provincii PASTAZA, ktorym hlavnym mestom je PUYO.

Prvy den sa zastavujeme v PUYO. Na jeho okraji sa nachadza rehabilitacne stredisko pre zvierata poranene v dzungli. Mozeme sa priblizit na dosah k velhadovi BOA, TAPIROVI, KAJMANOM, VODNYM KORYTNACKAM a mnohym inym zivocichom. V meste este nakupujeme zasoby pitnej vody, ktorymi dzungla neoplyva a asi po dvoch hodinach cesty dzipom po kamenitej ceste a sliapani v gumakoch bahnom dzungle stojime na cistine, ktoru tvoria styri otvorene domy postavene len z drevenych kolov a dosak. Tu byva rodina indianov kmena KECUA.
Dnes na uvod caka plavba lodkou vydlabanou z jedneho kusa kmena. Potom sa zacina put bahnom dzungle. Spolocnost nam robia pestrofarebne motyle, obrovske pavuky a zelene papagaje LORA. Vidime tiez policko s YUKOU, ktoru pouzivaju indiani miesto zemiakov. Vecer z nas 87-rocny saman pri svite sviecok za popijania lieciveho napoja a odriekavania zaklinadiel vyhana zle neduhy.

Druhy den nas caka narony pochod dzunglou. Mame robotu, aby sme v hlbokom bahne nestratili gumaky. Sprievodca nam ukazuje rozne ddruhy liecivych, omamnych, jedlych, uzitkovych i zivot zachranujucich rastlin. Dalej rastliny pozivane pri samanistickych obradoch i na skraslovanie. Poobede po prichode do tabora sa ucime narabat s indianskou fukackou vystrelujucou jedovate sipky. Strielame do zaveseneho banana a sem tam ho dokonca aj trafime. V noci nas este caka pochod dzunglou v okoli tabora, kde si pozerame svetielkujuce rastliny a huby.

Treti den hned na zaciatku je v tabore velky rozruch, lebo indiani objavili pri jednom dome smrtelne jedovateho hada, ktoreho volaju PITALALA. Tento den sa venujeme pozorovaniu denneho rezimu indianskej rodiny. Hlava rodiny vyraba z nastiepanych lian kose, zeny sa venuju vareniu. Deti zatial lovia ryby a nepotrebuju ani udicu. Pouzivaju totiz rozmliazdeny koren, ktory nazyvaju BARBASCO. Kamenom ho upevnia na dne rieky a omamene ryby potom zbieraju z hladiny rieky. O 12:00 koncime nas pobyt u indianov v dzungli Amazonie a cez PUYO sa vraciame do BANOS.

Milos Kucharek

19. 06. 2005, 21:29:53

Na internet sme sa opat dostali az v Quite, kedze posledne dni sme s Vladom Trnkom stravili na ekvadorskom vidieku. Mimochodom vo vyske takmer 4000 m.n.m.

Z Machachi, odkial sme sa naposledy ozvali, smerovali nase kroky do dedinky El Chaupi, odkial sme sa chceli dostat na chatu pod vrcholy Ilinizas. Z El Chaupi je to 5 hodin slapania s prevysenim takmer 2000 metrov. S plnymi batohmi sa nam slo dost tazko, preto sme sa rozhodli ostat v provizornom kempe pri ceste vo vyske takmer 4000 m.n.m. a rano sa podla pocasia rozhodnut, ci budeme vo vystupe pokracovat alebo nie. Vrchol Ilinizas Norte nebol planovanym. Zvolili sme si ho len preto, lebo z jeho vrcholu su pekne vyhlady na Cotopxi, ktore sa nam zatial nepodarilo cele nafotit. Ale dobre vyhlady sme mali uz aj z nasho kempu a unava z predoslych vystupov bola dost velka. Navarili sme si veceru, nafotili zapad slnka a zalahli do stanu.

Rano sme vstavali chvilu pred vychodom slnka. Vsetky okolite hory boli opat ukryte v mrakoch a tak padlo nase rozhodnutie, ze vo vystupe na Ilinizas Norte nebudeme pokracovat. Vratili sme sa na panamericku dialnicu, odkial sme sa autobusom dopravili do mesta Lacatangua, ktore bolo uz niekolkokrat znicene sopkou Cotopaxi. Odtial sme pokracovali do dedinky Zumbahua, leziacej v nadhernej vysokohorskej oblasti, kde sa da spoznat zivot skutocnych ekvadorskych horskych indianov. Cela tato oblast je posiata malymi domcekami, okolo ktorych sa nachadzaju mnohe policka. Vsade, kde sa to da, pestuju indiani kukuricu, obilniny, fazulu... Pestrofarebne obldzniky na svahoch tejto vysociny davaju poznat, co je hlavnym zivobytim tychto jednoduchych ludi. No cestou mozeme vidiet, ze nie su len pestovatelia, ale aj chovatelia. Pasu sa tu najma ovce, osipane a lamy. Na prepravu im sluzia kone, ale casto je pocut aj typicke ia-ia :-)

V sobotu sa kona v Zumbahue indiansky trh, ktory je odlisny ako ten najznamejsi v Otavale. Odlisnost je predovsetkym v tom, ze tento trh je urceny pre indianov z celej vysociny. Kazdy tu pride predat, co vypestuje, vychova ci vyrobi a nakupit, co mu v jeho hospodarstve chyba. Turista tu len tazko najde vyrobky, ktore by si chcel doniest domov. No napriek tomu to bol pre nas nezabudnutelny zazitok. Poobede sme navstivili Lagunu Quilotoa, co je velke jazero nachadzajuce sa v krateri vyhasnutej sopky.

Tato oblast na nas spravila velky dojem. Krasna krajina, priatelsky ludia a spomienky, ktore budu z nasho pobytu v Ekvadore patrit medzi tie najsilnejsie.

S chalanmi, ktori sli do Amazonie sme este neboli, tak vam nemozeme sprostriedkovat ich dojmi. V utorok odlietame do Guatemaly, tak zatial Hasta luego v Strednej Amerike.

Juraj Pekarek a Vlado Trnka

16. 06. 2005, 19:06:21

Po vystupe na Cotopaxi sme stravili jeden den volna v Ambate, stvrtom najvacsom ekvadorskom meste. Ambato sme zvolili z jedineho dovodu - z tohto mesta sa vyraza na chatu pod Chimborazom, nasim poslednym planovanym horolezeckym vystupom v Ekvadore.

V pondelok rano sme sa presunuli na chatu pod Chimborazom (6310 m.n.m.), ktora sa nachadza vo vyske 5000 metrov. Konecne vypoculo pocasie nase prosby a Chimborazo sa nam ukazalo v celej svojej krase. Pocas vystupu na chatu aj z okna chaty sme stale pozerali na tuto horu, ako meni svoju farbu so zapadajucim slnkom. Na chatu okrem nas dorazili este traja rakusania so sprievodcom, ktorych sme uz stretli na Cotopaxi. Spat ideme opat zavcasu, budik nastavujeme na 23:15.

Noc je chladna a zo spacakov sa nam moc nechce, ale vrchol Chimboraza na nas uz caka. Z chaty vychadzame spolu s rakusanmi, ktori idu chvilu pred nami. Vyse hodiny, kym dorazime k ladovcu, kluckujeme strmym kamennym sutoviskom. Na ladovci je mala vrstva makkeho snehu, tak sa nam ide celkom dobre. Po pol hodine dobiehame rakusanov, ktori stoja na mieste a blbnu tam ako male deti. Cakame, kedy budu pokracovat v ceste, ale na nase prekvapenie to otacaju spat k chate. Vo vystupe pokracujeme bez nich. Cesta je v celku jasna. Strmym svahom sa dostavame na uzky hreben, kde sa nasa cesta spaja s dalsou vystupou cestou, po ktorej pred nami uz presla asi desiatka horolezcov. Nasleduje velmi strmy a dlhy svah, na ktorom je natiahnute fixne lano. Dari sa nam ho vsak zdolat aj bez jeho pouzitia. Jasnu oblohu pomaly zahaluju mracka a zacina fukat silny vietor. Niekolko z horolezcov pred nami to vzdava a otacaju sa nazad. Vietor silnie, zacina nam byt zima. Obliekame si vsetko, co mame so sebou. Vietor so sebou priniesol aj neprijemne snezenie a o chvilu uz nevidime pred sebou ziadnu stopu. Vystupovu cestu hladame len tazko. Ale nastastie sa nam dari zakazdym prist k vlajocke, ktora oznacuje spravny smer. Ku tomu vsetkemu sa pridava Vladova slabo svietiaca celovka a Milosove rozvazujuce sa macky. Dohadujeme sa, ci ma vyznam pokracovat. Skusame to a ideme dalej. Pocasie je stale horsie a horsie, ale postupujeme. Cakame, ci so slnkom pride aj zmena pocasia. Tuzime po slencnych lucoch, ktore by nas zahriali a osvetlili svahy Chimboraza. No aj po vychode slnka je stale zima, silny vietor nam metie sneh do oci a kvoli hmle nevidiet prilis daleko. Po viac ako siedmich hodinach tvrdeho boja sa nam dari vystupit na jeden zo styroch vrcholov Chimboraza. Stojime vo vyske 6267 metrov na vrchole zvanom Veintimilla. Za normalnych podmienok je to na hlavny vrchol (Whymper - 6310 metrov) len 30 minut. No pred nami je vela cerstvo napadaneho snehu, nevieme presny smer a pocasie je stale horsie a horsie. Necheme zbytocne riskovat, ved Chimborazo sme uz uspesne zdolali. Otacame to smerom dole. Aj ked sme cely vystup absolvovali v noci a vietor a sneh uplne zahladil stopy, uspesne nachadzame cestu spat. Unaveni, no zivi a zdravi dochadzame po takmer dvanastich hodinach vycerpavajuceho vystupu na chatu, kde sa len narychlo zbalime a s myslienkami na Chimborazo odchadzame do kupelneho mesta Banos, kde si chceme dopriat odpocinok a horuci kupel.

V Banos sa nase cesty na par dni rozchadzaju. Milos Kucharek s Vladom Dadom sli na trojdnovy vylet do Amazonie, kde chcu spoznat zivot amazonskych idnianov a krasy tejto oblasti Juznej Ameriky. Ja s Vladom Trnkom sme sa vratili do mesta Machachi a trocha mimo povodneho planu podnikneme dalsi vystup na Illiniza Norte vysoku 5126 metrov. Z vrcholu su pekne vyhlady na Cotopaxi, ktoru nemame moc nafotenu. Dufame, ze pocasie nam bude priat...

Juraj Pekarek a Vlado Trnka

12. 06. 2005, 02:01:31

Dnes sa nam podaril vystup, po ktorom sme velmi tuzili. Ale podme pekne po poriadku.

V piatok sme sa z mesta Machachi presunuli do narodneho parku Cotopaxi, ktoremu dominuje najvyssia cinna sopka sveta rovnakeho mena Cotopaxi vysoka 5897 metrov. O tejto oblasti sme sa docitali, ze ma najviac slnecnych dni v Ekvadore, tak sme sa velmi tesili na slniecko, ale namiesto neho nas uvitala zima a dast. S Vladom Trnkom sme povodne planovali stanovat pod touto horou, ale pre zle pocasie sme radsej zvolili ubytovanie na chate vo vyske 4800 metrov s dalsimi clenmi nasej expedicie. Tato chata je vystupovym bodom pre zdolanie Cotopaxi.

Spat sme sli zavcasu, pretoze o polnoci sme planovali vyrazit. Podarilo sa nam to 30 minut po polnoci a za celkom tepleho pocasia a za svetla celoviek sme vyrazili smerom k ladovcu, ktory zacina vo vyske 5100 metrov. Okrem nas vyrazilo asi dalsich 20 ludi, ale vsetci mali so sebou sprievodcov. Dost nas prekvapilo, ked im sprievodcovia nasadzovali macky a vysvetlovali, ako v nich chodit a ako pouzivat cepin. No aj takyto ludia chodia na Cotopaxi. Strme ladovcove svahy a nadmorska vyska nam davali zabrat. Milos mal problem s mackami, ale napriek tomu sa stale drzal vpredu. Cely vystup nie je technicky narocny, len par metrov pred vrcholom sa nachadzazla ladovcova trhlina pod vyvysenou asi 10 metrovou stenou. Toto miesto sme museli preliezt za pomoci prednych hrotov maciek, cepinov a za Milosovho istenia, ktore nam dodalo na sebavedomi. Zvladli sme to bez problemov a po siedmich hodinach sme stali na vrchole Cotopaxi vo vyske 5897 metrov. Konecne bola nasa snaha odmenena a okrem nadherneho kratera tejto sopky sme mohli obdivovat aj niekolko okolitych velikanov, vratane Chimboraza, ktoreho vrchol chceme dosiahnut v najblizsich dnoch. Na vrchole Cotopaxi sme stali opat len traja bez nasho kameramana, ktory mal zdravotne problemy. Kameru sme ale mali so sebou, tak sme aj nieco natocili. Zostup z hory prebehol v poriadku a celkom rychlo. Poobede sme sa presunuli do mestecka Ambato, kde si chceme jeden den oddychnut, a potom bude nasledovat vystup na Chimborazo.

Este jedna oprava minuleho prispevku o vystupe na Corazon. Vlado Dado takmer dosiahol vrchol tejto hory, no v case, ked sme pisali prispevok na nasu stranku sme to netusili. Vystup sme zacali spolu, no casom sa nam Vlado strtatil z dohladu, preto sme sa domnievali, ze vo vystupe nepokracoval. Siel vsak inou cestou a pred vrcholovym usekom sme sa tesne minuli.

Juraj Pekarek a Vlado Trnka

10. 06. 2005, 01:36:22

Vsetkych Vas zdravime!

Tak dnes sa nam podaril dalsi aklimatizacny vystup. Vystupili sme na horu Corazon (v spanielcine to znamena srdce) vysoku 4786 m.n.m. Opat sme sa tam dostali len traja bez nasho kameramana, ktory mal problemy uz na zaciatku vystupu. Rano sme vyrazili o 5:30. Pekne pocasie nam dovolilo vidiet aj kusok z hory Cotopaxi, na ktoru planujeme vystupit uz tuto sobotu, tak drzte palce. Ako to v Ekvadore byva, pekne pocasie sa dlho neudrzalo a po dvoch hodinach sme opat vystupovali v hmle. Travnate svahy hory boli dost nudne za takeho pocasia, ale poslednych par stoviek vyskovych metrov sme mali ozivenych vystupom po kamenistej a piesocnatej suti za obcasneho lezeckeho spestrenia. Na vrchole sme stali po siestich hodinach a rovnako ako aj pri Imbabure sme nemali ziadne vyhlady. Dufame, ze na dalsich vystupoch sa pocasie umudri.

Dnes sa nachadzame v mestecku Machcachi, ktore sa velmi nelisi od inych, ktore sme dodnes videli. Ekvadorci su silne veriaci a aj v malych mesteckach sa nachadzaju nadherne kostoly. Krasne su tu aj dievcata :-)

Zajtra sa presuvame pod Cotopaxi a v sobotu uskutocnime pokus o zdolanie tejto najvyssej cinnej sopky sveta. Dufam, ze nezmenime zase plany, ako sa nam to darilo doteraz.

Juraj Pekarek a Vlado Trnka

7. 06. 2005, 03:05:12

V sobotu 4.6. sme si doobeda prezreli najvacsi indiansky trh v Ekvadore, ktory sa kona v meste Otavalo, leziace na upati sopky Imbabura - 4621 m.n.m., ktoru sme si vybrali za svoj ciel na aklimatizacny vystup. Poobede sme sa presenuli do mesta Ibarra a odtial do dedinky La Esperanza, odkial sa podnikaju vystupy na Imbaburu.

V nedelu o siestej rano sme sa autom vyviezli asi o 300 vyskovych metrov vyssie a vlastny vystup sme zapocali v nadmorskej vyske okolo 3000 metrov. Zaciatok vystupu bol jednoduchy a okolim pripominal nasu Malu Fatru. Rychlo sme naberali na vyske. Pocasie sa zacalo kazit a velmi rychlo sme sa ocitli v hlme. Viditelnost bola maximalne 10 metrov a zacala byt aj velka zima a vlhkost. Poslednych asi 150 vyskovych metrov mal skalnaty charakter, takze zaver vystupu mal lezecky charakter. V zime, hmle a na mokrych skalach sme nemali moc chut pokracovat. No necheli sme to tak rychlo vzdat a po piatich hodinach sme stali na vrchole sopky Imbabura vo vyske 4621 metrov. Bohuzial len traja. Nas kameraman Vlado Dado to otocil len niekolko desiatok metrov pod vrcholom, kedze mal problemy s vyskou a tocila sa mu hlava. V takom terene by bolo nebezpecne pokracovat. Bolesti hlavy sme pocitovali vsetci, no nastastie nie az take velke ako nas kameraman. Po uspesnom zostupe sme sa dohodli, ze pred samotnymi hlavnymi vystupmi na Cotopaxi a Chimborazo absolvujeme dalsi aklimatizacny vystup. Pravdepodobne to bude sopka Pichincha vysoka 4700 metrov.

Dnes, pondelok, sme skoro rano odcestovali do Quita, kde sme si pozreli stare mesto s niekolkymi namestiami a kostolmi. Tato cast mesta je skutocnou pychou Quita.

Za expedicny tim ECUADOR 2005
Juraj Pekarek a Vladimir Trnka

4. 06. 2005, 03:41:27

Dnes o 16:00 miestneho casu sme pristali na letisku v Quite, hlavnom meste Ekvadoru. Trocha sme pozmenili nas plan a hned sme sa autobusom premiestnili do Otavala, ktore je zname svojimi sobotnajsimi indianskymi trhmi. Nemilo nas prekvapili ceny, ktore boli niekolkonasobne vyssie ako uvadza sprievodca. Sposobil to prave trh, ktory sa tu kona uz zajtra. Nedelu sme si vyhradili na aklimatizacny vystup na sopku Imbabura vysoku takmer 4700 m.n.m.<br><br>

Nic ine nas momentalne nenapada, kedze mame za sebou 11 hodinovy let a 2 hodiny stravene v autobuse.

Tak sa zatial lucime...

Vlado Trnka a Juraj Pekarek

15. 05. 2005, 12:43:14

Po stretnutí všetkých členov expedície sa ujasnili presné dátumy:

Expedícia odlieta večer 2.6.2005 z Viedne do Madridu, odkiaľ sa na druhý deň poobede letecky presunie do Quita, hlavného mesta Ekvádoru. V Quite strávime asi 4 dni, ktoré chceme využiť na aklimatizáciu (pravdepodobne výstup na sopku Pichincha 4700 m.n.m.) a spoznávanie mesta Quito a jeho blízkeho okolia. Potom bude následovať presun pod vulkán Cotopaxi 5897 m.n.m. a pokus o výstup na jeho vrchol. Po zdolaní Cotopaxi sa presunieme pod najvyššiu ekvádorskú horu Chimborazo 6310 m.n.m. a bude následovať pokus o jej zdolanie. Po výstupoch na tieto hory využijeme voľný čas do presunu do Guatemaly na oddych a návštevu zaujímavých ekvádorských miest.

Do Guatemaly sa presunieme letecky z Quita cez Bogotu a San Jose 21.6.2005. Odtiaľ budú naše kroky smerovať do Mexika. Na tento presun budeme používať miestnú pozemnú dopravu a počas cesty budeme spoznávať dedičstvo starých indiánskych kultúr a krásy prírody, ktoré Zem do vienka venovala tejto časti našej planéty. Hlavným cieľom v Mexiku bude výstup na stratovulkán Pico de Orizaba 5700 m.n.m., odkiaľ sa presunieme do hlavného mesta Mexika, kde by sme voľný čas radi vyplnili stretnutím so Slovákmi žijúcimi v Mexiku. Domov odlietame 8.7.2005 opäť cez Madrid. Prílet do Viedne je naplánovaný na 9.7.2005 o 12:05.

Ďalšie aktuality prinesieme až z Južnej Ameriky...

Za expedíciu ECUADOR 2005
Juraj Pekárek

Stránka bola vytvorená v rámci projektu EXPEDITION.SK